V súčasnosti sú kryptoaktíva čoraz viac v centre pozornosti odborníkov v oblasti daní a regulácie. Hoci by sa pri pohľade na slovo "taxonómia" mohlo zdať, že ide o termín súvisiaci s biológiou, v kontexte kryptoaktív hovoríme o niečom celkom inom – o triedení a klasifikácii týchto aktív na základe ich funkcie a ekonomickej podstaty. Táto klasifikácia zohráva kľúčovú úlohu pri spravodlivom a efektívnom zdanení kryptoaktív.

Kryptoaktíva sú totiž veľmi rôznorodé a majú rôzne funkčné využitie, čo ich robí nehomogénnou skupinou. Pre správne zdanenie je preto nevyhnutné sledovať, akú úlohu tieto aktíva zohrávajú v ekonomických transakciách. I keď Slovensko je na začiatku cesty, už dnes sa v legislatíve začínajú objavovať odlišné prístupy k rôznym druhom kryptoaktív, najmä pokiaľ ide o DPH režimy.

Význam taxonómie kryptoaktív

Rozoznávanie funkcií kryptoaktív je kľúčové pre zdanenie, pretože rôzne kryptoaktíva plnia rôzne funkcie – od investičných nástrojov po platobné prostriedky. Napríklad stablecoiny, ktoré sú často viazané na hodnotu tradičných mien alebo iných aktív, sú čoraz viac vnímané odlišne od ostatných kryptoaktív, a to nielen z pohľadu trhu, ale aj regulácie. Plánovaná novela účtovných predpisov na Slovensku zavedie práve toto rozlišovanie, a to konkrétne medzi stablecoinmi (tokenmi elektrických peňazí) a inými kryptoaktívami.

Kľúčové otázky, ktoré treba zvážiť

V článku, ktorý vyšiel v Bulletíne SKDP, sa venujem viacerým aktuálnym otázkam a výzvam v oblasti zdanenia kryptoaktív. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Legislatívny rámec pre kryptoaktíva: Aké sú súčasné pravidlá a predpisy, ktoré regulujú kryptoaktíva na Slovensku a čo sa plánuje do budúcna?
• Taxonómia kryptoaktív: Prečo je klasifikácia kryptoaktív dôležitá pre ich zdanenie a ako môže prispieť k spravodlivému daňovému systému?
• Klasifikácia a ISIN pre kryptoaktíva: Aké sú praktické aspekty klasifikácie kryptoaktív a priradenie „ISIN“, čo umožní ich lepšiu identifikáciu v rámci trhov?
• Daňové aspekty investovania do kryptoaktív: Aké výzvy a úskalia čelia podnikateľské subjekty, ktoré investujú do kryptoaktív a súvisiacich služieb?
• Tokenizácia tradičných finančných nástrojov a nehnuteľností: Ako sa mení daňová úprava pri tokenizácii aktív a aké riziká to prináša pre investorov?
• Účtovné a daňové úpravy od roku 2025: Čo prinesú nové predpisy, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2025, a aké budú ich dôsledky pre účtovanie kryptoaktív?
• DPH režimy pre kryptoaktíva: Aké sú úskalia pri aplikovaní DPH na kryptoaktíva a ktoré druhy transakcií sú alebo môžu byť oslobodené od DPH?

Budúce výzvy a príležitosti

Zdanenie kryptoaktív je oblasťou, ktorá sa bude v nasledujúcich rokoch dynamicky vyvíjať. Pravidlá, ktoré dnes platia, sa budú pravdepodobne meniť a prispôsobovať rýchlemu rozvoju tejto oblasti. Pre podniky a jednotlivcov, ktorí investujú alebo obchodujú s kryptoaktívami, bude preto kľúčové sledovať tieto zmeny a reagovať na ne včas.

Legislatívny rámec sa neustále prispôsobuje, aby zabezpečil spravodlivé zdaňovanie kryptoaktív a minimalizoval riziká, ktoré tento nový druh aktív prináša. Je dôležité, aby sa všetky zainteresované strany s týmito zmenami oboznámili a pripravili na ich implementáciu.

Viac sa dočítate v článku dostupnom tu:

https://cryptotaxlaw.sk/suvisi-taxonomia-kryptoaktiv-s-biologiou-ci-s-danami/

https://www.skdp.sk/webnew/main.nsf/0/0bfcc251ecc33cbec1258b9a0023d304/$FILE/SKDP_3_2024_web.pdf

Demografický vývoj SR hovorí jasne: Kým ešte pred desiatimi rokmi na jedného dôchodcu pracovalo približne päť ľudí v produktívnom veku, v roku 2050 bude na jedného dôchodcu pracovať už len 1,8 človeka. Sociálna poisťovňa potrebuje zo štátneho rozpočtu transfery nutné na zachovanie platobnej disciplíny, pričom na rok 2026 je plánovaný transfer vo výške 2,2 mld. EUR. 

Jedným z možných riešení dlhodobého problému financovania starobných dôchodkov je podpora tvorby kapitálového majetku. Tento prístup by mal zahŕňať aj zavedenie výhodného zdaňovania, čo by motivovalo ľudí investovať a šetriť na vlastný dôchodok. Tvorba kapitálového majetku by tak mala kľúčovú úlohu pri posilňovaní osobnej zodpovednosti jednotlivcov za svoj dôchodok, čím by sa znížila závislosť na štátnych dôchodkoch.

Navyše sa pre bežných ľudí zlepšuje dostupnosť investovania a obchodovania s cennými papiermi, kryptoaktívami, cudzími menami a derivátmi. Súčasne sa mixujú klasické finančné nástroje (akcie a dlhopisy), s komplikovanejšími alternatívami ako investičné fondy a derivátové nástroje a tiež s technológiami ako DLT a kryptoaktíva.

Zdaňovanie kapitálového majetku u fyzických osôb potrebuje reformu.

Aj preto som sa zapojila do viacerých iniciatív, ktoré sa zaoberajú otázkou zdaňovania príjmov z investícií a komunikujú o nej so štátom:

• Gestorovanie témy zdaňovania príjmov zo zahraničných podielových / investičných fondov v rámci spoločnej komunikačnej platformy Ministerstva financií SR, Finančného riaditeľstva SR, Úradu pre vybrané hospodárske subjekty a Slovenskej komory daňových poradcov k problematike medzinárodného zdaňovania a transferového oceňovania (máj 2024)
• Pripomienkovanie návrhu zákona k zdaňovaniu a účtovaniu kryptoaktív (apríl 2024)
• Pripomienkovanie téz na pracovnú skupinu ku zdaňovaniu príjmov z kapitálového majetku „pod strechou“ Ministerstva financií SR (apríl 2024)

Less likes, more activities 😉

K táme Príspevky na úpravy priestorov – DPH a daň z príjmov som v máji prednášala na Metodických dňoch SKDP vo Zvolene.

Riešili sa tieto daňové dopady fit- outov: 
▶ Ako sa daňové predpisy vysporiadavajú s oddelením právneho vlastníctva od ekonomického vlastníctva fit-outov
▶ V akom DPH režime fakturovať stavebné úpravy na vlastníka priestorov bezprostredne po ich realizácii
▶ Ako odlíšiť zľavu z nájomného od príspevku na fit-out
▶ Aký je názor Finančnej správy na pomerné znášanie nákladov na fit-outy (a či je v súlade so zákonom)
▶ V akom DPH režime fakturovať stavebné úpravy na vlastníka priestorov pri ukončení nájmu
▶ Či sú náklady súvisiace s odstránením fit-outou pri ukončení nájmu uznateľné

Do pozornosti si dovolím dať zverejnený názor Finančnej správy, že nie je možné rozdeliť daňovo účinne náklady na stavebné úpravy (technické zhodnotenie) medzi nájomcu a vlastníka a odpisovať tak časť fit-outu u vlastníka a časť u nájomcu.
Toto by de facto znamenalo, že príspevky na fit out nie je možné poskytovať bez toho, aby generovali významné daňové riziko. Takýto výklad Finančnej správy je však v rozpore s konceptom ekonomického vlastníctva technického zhodnotenia vykonaného nájomcom, ktorý je prítomný v zákone o dani z príjmov aj účtovných prepisoch.

Pre Hospodárske noviny som sa vyjadrovala k téme:

• Platenie daní má prejsť revolúciou. Štát chce odbremeniť firmy od záťaže týkajúcej sa státisícov zamestnancov (on line verzia): https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96144313-platenie-dani-ma-prejst-revoluciou-stat-chce-odbremenit-firmy-od-zataze-tykajucej-sa-statisicov-zamestnancov

• Štát avizuje firmám: dane vyriešime namiesto vás (printová verzia)

Dočítate sa, aké súvislosti má plán Ministerstva financií SR zrušiť povinnosti zamestnávateľov vykonať ročné zúčtovanie dane zo závislej činnosti,  aké sú možné výhody a nevýhody a ako by sa dal zrealizovať.