S radosťou oznamujem, že môj článok „DPH od roku 2025 pre stavebné firmy“ bol zverejnený na odbornom portáli Stavebný Magazín. Tento článok prináša pohľad na pripravované zmeny v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré sa dotknú stavebných firiem od roku 2025.

Čo vás čaká v článku?

V zamerala som sa na:

• Zmeny v registrácii na platiteľa
• Nové sadzby
• Zmeny v oprave a úprave DPH
• Aplikácia nových pravidiel u developerov
• Zmena limitov na ERP bločky
• Zmeny v odvode DPH pri leasingu

Prečo je správne porozumieť týmto zmenám?

Pripravenosť na nové pravidlá nie je len o splnení zákonných povinností. Ide o ochranu vašich financií a minimalizáciu daňových rizík, ktoré môžu vzniknúť nesprávnou aplikáciou legislatívy.

Máte otázky? Obráťte sa na mňa!

Ako skúsená daňová poradkyňa vám pomôžem s konkrétnymi riešeniami na mieru. Či už ide o plánovanie projektov s ohľadom na nové pravidlá, optimalizáciu vašej daňovej povinnosti, alebo odborné školenie vášho tímu, som tu pre vás.

Kontaktujte ma ešte dnes a spoločne zabezpečíme, aby vaša firma bola na legislatívne zmeny pripravená bez stresu a komplikácií.

V aktuálnom bulletine Slovneskej komory daňových poradcov vyšiel môj článok k problematike aplikácie DPH v sektore platobných služieb.

Moderný finančný sektor zažíva revolúciu poháňanú digitalizáciou a technologickými inováciami. Tradičné bankové operácie sa transformujú na rozmanité digitálne platobné riešenia, ako sú elektronické peňaženky, platobné brány či spracovateľské platformy. Táto dynamika však prináša výzvy v oblasti správneho legislatívneho ukotvenia, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie DPH na rôzne typy platobných služieb.

Rámec legislatívy pre oslobodenie od DPH

Podľa slovenského zákona o DPH (§ 39 ods. 1 písm. d)) a európskej smernice o DPH môžu byť od dane oslobodené transakcie týkajúce sa platieb a prevodov. Tento právny rámec však vyžaduje prísny výklad – iba služby, ktoré priamo spôsobujú právne a finančné zmeny, môžu byť oslobodené. To v praxi často vedie k nejasnostiam, najmä pri technických alebo podporných službách, ktoré síce umožňujú realizáciu platieb, ale priamo nezasahujú do toku finančných prostriedkov.

Aké služby sú oslobodené od DPH?

• Akvizítorské služby: Pokiaľ zahŕňajú debetovanie a kreditovanie účtov klientov, môžu byť považované za finančné služby oslobodené od DPH.
• Kartové schémy (Visa, Mastercard): Ich hlavnou funkciou je clearing medzi bankami, pričom dochádza k právnym a finančným zmenám. Vďaka tomu spadajú pod oslobodenie.

Služby podliehajúce DPH

• Servisní partneri a platobné brány: Tieto subjekty poskytujú technické zabezpečenie, ako napríklad prenos údajov či predaj hardvéru. Keďže nezasahujú priamo do finančných tokov, ich služby podliehajú zdaneniu.
• Sprostredkovatelia platieb: Ak nevykonávajú kreditovanie a debetovanie účtov, ale iba redistribuujú finančné prostriedky, považujú sa za zdaniteľné subjekty.

Odporúčania pre podnikateľskú prax

Presné posúdenie, či konkrétna transakcia spĺňa podmienky oslobodenia od DPH, vyžaduje detailnú analýzu. Každý prípad by mal byť hodnotený individuálne na základe povahy služby a rozsahu zodpovednosti poskytovateľa. Na dosiahnutie správneho výkladu a minimalizáciu daňových rizík je vhodné využiť odborné poradenstvo, pričom dôraz by mal byť kladený na dôsledné preskúmanie všetkých legislatívnych kritérií.

Celý článok je k dispozícii na toto odkaze.

Na konferencii Metodické dni SKDP, ktorá sa konala 9. – 10. decembra 2024 vo Zvolene, som vystúpila s dvoma prezentáciami, ktoré sa zameriavali na dôležité a aktuálne témy v oblasti daní a podnikania. Tento článok sumarizuje hlavné body mojich vystúpení a poskytuje prehľad o problematike nepeňažných vkladov a uznávania úrokových nákladov.

Nepeňažné vklady a transferové oceňovanie

Jednou z diskutovaných tém na Metodických dňoch SKDP vo Zvolene bola problematika aplikácie pravidiel transferového oceňovania na nepeňažné vklady. Diskusný panel sa zaoberal kontroverznou otázkou, či nepeňažné vklady do imania spoločností podliehajú týmto pravidlám podľa zákona o dani z príjmov.

Na jednej strane stoja interpretácie štátnej správy, ktoré sa prikláňajú k striktnejšiemu výkladu pravidiel transferového oceňovania, na druhej strane sú názory daňových poradcov, ktorí často upozorňujú na praktické problémy a nejednoznačnosť týchto predpisov.

Panel priniesol viacero pohľadov na tú tému a zdôraznil potrebu vyvíjania metodických príručie k tejto problematike. Hľadaním konsenzu medzi štátnou správou a odborníkmi v oblasti daní môže vzniknúť základ pre jednotné a zrozumiteľné postupy.

Vybrané problémy uznateľnosti úrokových nákladov podľa § 21a a § 17k ZDP

Druhou prezentovanou témou na Metodických dňoch boli praktické problémy spojené s uznávaním úrokových nákladov podľa ustanovení § 21a a § 17k Zákona o dani z príjmov.

Prezentácia sa zamerala na situácie z podnikateľského prostredia, kedy musia podnikatelia zdaňovať nerealizované, tzv. fiktívne príjmy. Na praktických príkladoch sa ukázali nedokonalosti a nerovné posudzovanie rovnakých situácií, aké vznikajú pri prijímaní úrokov od:

• Závislých osôb, napríklad pri financovaní medzi materskou a dcérskou spoločnosťou,

• Nezávislých osôb, kde sú pravidlá uznávania nákladov výhodnejšie.

Typické príklady:

1. Developerské spoločnosti, ktoré často financujú výstavbu prostredníctvom úrokových pôžičiek od závislých osôb.

2. Situácie, kedy dcérska spoločnosť prijme úrokovú pôžičku od materskej spoločnosti a následne poskytne financie tretej strane.

V oboch týchto scenároch prezentácia zdôraznila potrebu vyjasnenia pravidiel a zavádzania zmien, ktoré by lepšie reflektovali reálne podnikateľské podmienky.

Daňová a regulačná oblasť je v neustálom pohybe, najmä ak ide o nové fenomény, ako sú kryptomeny. V poslednom čase sa na Slovensku veľa diskutuje o dani z finančných transakcií a možnostiach, ktoré kryptomeny ponúkajú. K tejto téme som sa vyjadrila v článku publikovanom na portáli Aktuality.sk.

Je možné vyhnúť sa dani z bankových platieb?

Podľa Vladimíry Mačuhovej sú kryptomeny potenciálnym spôsobom, ako sa novej dani vyhnúť, keďže tá sa vzťahuje na platby prostredníctvom bánk v štátnej mene. „Transakcie s kryptomenami nespadajú pod daň z finančných transakcií, pretože tieto platby sa nevykonávajú v národnej mene a neprebiehajú cez poskytovateľov platobných služieb, ale na blockchainovej sieti,“ vysvetľuje.

Znamená to, že podnikatelia, ktorí začnú využívať kryptomeny, sa môžu vyhnúť plateniu tejto dane? Áno, ale s istými komplikáciami. Ako zdôrazňuje Mačuhová, „každá transakcia vrátane tých s kryptomenami podlieha povinnosti správneho vykazovania a zdaňovania. Porušenie týchto povinností môže mať závažné následky.“

Úskalia zdaňovania kryptomien

Kryptomeny sa pre účtovné a daňové účely považujú za majetok, nie peniaze. To znamená, že každá transakcia musí byť správne ocenená a zdanená. „Hodnota kryptomeny pri nadobudnutí sa preceňuje na reálnu cenu, čiže cenu na verejnom trhu,“ upozorňuje Mačuhová.

Okrem toho Mačuhová vyzdvihla problém straty z predaja kryptoaktív. „Tá sa na daňových účeloch neuznáva. Toto pravidlo sa aplikuje na celkovú pozíciu za celé zdaňovacie obdobie, nie na jednotlivé obchody,“ dodáva.

Stablecoiny – riešenie alebo ďalšia komplikácia?

Stablecoiny, teda kryptomeny naviazané na stabilnú menu, majú špecifické pravidlá. „Pre účtovné účely sa s nimi od roku 2025 bude narábať ako so štandardnými menami,“ uvádza Mačuhová. Problémom však zostáva ich zdaňovanie, ktoré vyžaduje duplicitnú evidenciu pre účtovníctvo a daň z príjmov.

Regulácia a budúcnosť kryptomien

Kryptomeny už čelia prísnejšej regulácii, čo zvyšuje transparentnosť, ale zároveň znižuje anonymitu. Vladimíra Mačuhová dodáva, že regulačné nariadenia, ako je európska smernica DAC 8, zavedú od roku 2026 automatickú výmenu informácií o kryptotransakciách.

„Podnikateľ alebo jednotlivec, ktorý používa kryptomeny, musí vykazovať svoje daňové povinnosti a byť schopný poskytnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,“ pripomína Mačuhová.

Na čo si dať pozor?

Podnikatelia by mali byť obozretní a dôkladne evidovať všetky kryptomenové transakcie. Výber spoľahlivého poskytovateľa služieb, ktorý bude regulovaný v rámci nariadenia MiCA, je ďalším dôležitým krokom.

„Bezpečnostné riziko môže byť výrazné a je ovplyvnené viacerými faktormi, ako je technická zdatnosť používateľa, výber platformy a spôsob uchovávania kryptomeny,“ uzatvára Mačuhová.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto téme, prečítajte si celý článok na portáli Aktuality.sk: Kryptomeny a daň z bankových transakcií.