V aktuálnom bulletine Slovneskej komory daňových poradcov vyšiel môj článok k problematike aplikácie DPH v sektore platobných služieb.

Moderný finančný sektor zažíva revolúciu poháňanú digitalizáciou a technologickými inováciami. Tradičné bankové operácie sa transformujú na rozmanité digitálne platobné riešenia, ako sú elektronické peňaženky, platobné brány či spracovateľské platformy. Táto dynamika však prináša výzvy v oblasti správneho legislatívneho ukotvenia, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie DPH na rôzne typy platobných služieb.

Rámec legislatívy pre oslobodenie od DPH

Podľa slovenského zákona o DPH (§ 39 ods. 1 písm. d)) a európskej smernice o DPH môžu byť od dane oslobodené transakcie týkajúce sa platieb a prevodov. Tento právny rámec však vyžaduje prísny výklad – iba služby, ktoré priamo spôsobujú právne a finančné zmeny, môžu byť oslobodené. To v praxi často vedie k nejasnostiam, najmä pri technických alebo podporných službách, ktoré síce umožňujú realizáciu platieb, ale priamo nezasahujú do toku finančných prostriedkov.

Aké služby sú oslobodené od DPH?

• Akvizítorské služby: Pokiaľ zahŕňajú debetovanie a kreditovanie účtov klientov, môžu byť považované za finančné služby oslobodené od DPH.
• Kartové schémy (Visa, Mastercard): Ich hlavnou funkciou je clearing medzi bankami, pričom dochádza k právnym a finančným zmenám. Vďaka tomu spadajú pod oslobodenie.

Služby podliehajúce DPH

• Servisní partneri a platobné brány: Tieto subjekty poskytujú technické zabezpečenie, ako napríklad prenos údajov či predaj hardvéru. Keďže nezasahujú priamo do finančných tokov, ich služby podliehajú zdaneniu.
• Sprostredkovatelia platieb: Ak nevykonávajú kreditovanie a debetovanie účtov, ale iba redistribuujú finančné prostriedky, považujú sa za zdaniteľné subjekty.

Odporúčania pre podnikateľskú prax

Presné posúdenie, či konkrétna transakcia spĺňa podmienky oslobodenia od DPH, vyžaduje detailnú analýzu. Každý prípad by mal byť hodnotený individuálne na základe povahy služby a rozsahu zodpovednosti poskytovateľa. Na dosiahnutie správneho výkladu a minimalizáciu daňových rizík je vhodné využiť odborné poradenstvo, pričom dôraz by mal byť kladený na dôsledné preskúmanie všetkých legislatívnych kritérií.

Celý článok je k dispozícii na toto odkaze.

Na konferencii Metodické dni SKDP, ktorá sa konala 9. – 10. decembra 2024 vo Zvolene, som vystúpila s dvoma prezentáciami, ktoré sa zameriavali na dôležité a aktuálne témy v oblasti daní a podnikania. Tento článok sumarizuje hlavné body mojich vystúpení a poskytuje prehľad o problematike nepeňažných vkladov a uznávania úrokových nákladov.

Nepeňažné vklady a transferové oceňovanie

Jednou z diskutovaných tém na Metodických dňoch SKDP vo Zvolene bola problematika aplikácie pravidiel transferového oceňovania na nepeňažné vklady. Diskusný panel sa zaoberal kontroverznou otázkou, či nepeňažné vklady do imania spoločností podliehajú týmto pravidlám podľa zákona o dani z príjmov.

Na jednej strane stoja interpretácie štátnej správy, ktoré sa prikláňajú k striktnejšiemu výkladu pravidiel transferového oceňovania, na druhej strane sú názory daňových poradcov, ktorí často upozorňujú na praktické problémy a nejednoznačnosť týchto predpisov.

Panel priniesol viacero pohľadov na tú tému a zdôraznil potrebu vyvíjania metodických príručie k tejto problematike. Hľadaním konsenzu medzi štátnou správou a odborníkmi v oblasti daní môže vzniknúť základ pre jednotné a zrozumiteľné postupy.

Vybrané problémy uznateľnosti úrokových nákladov podľa § 21a a § 17k ZDP

Druhou prezentovanou témou na Metodických dňoch boli praktické problémy spojené s uznávaním úrokových nákladov podľa ustanovení § 21a a § 17k Zákona o dani z príjmov.

Prezentácia sa zamerala na situácie z podnikateľského prostredia, kedy musia podnikatelia zdaňovať nerealizované, tzv. fiktívne príjmy. Na praktických príkladoch sa ukázali nedokonalosti a nerovné posudzovanie rovnakých situácií, aké vznikajú pri prijímaní úrokov od:

• Závislých osôb, napríklad pri financovaní medzi materskou a dcérskou spoločnosťou,

• Nezávislých osôb, kde sú pravidlá uznávania nákladov výhodnejšie.

Typické príklady:

1. Developerské spoločnosti, ktoré často financujú výstavbu prostredníctvom úrokových pôžičiek od závislých osôb.

2. Situácie, kedy dcérska spoločnosť prijme úrokovú pôžičku od materskej spoločnosti a následne poskytne financie tretej strane.

V oboch týchto scenároch prezentácia zdôraznila potrebu vyjasnenia pravidiel a zavádzania zmien, ktoré by lepšie reflektovali reálne podnikateľské podmienky.

Daňová a regulačná oblasť je v neustálom pohybe, najmä ak ide o nové fenomény, ako sú kryptomeny. V poslednom čase sa na Slovensku veľa diskutuje o dani z finančných transakcií a možnostiach, ktoré kryptomeny ponúkajú. K tejto téme som sa vyjadrila v článku publikovanom na portáli Aktuality.sk.

Je možné vyhnúť sa dani z bankových platieb?

Podľa Vladimíry Mačuhovej sú kryptomeny potenciálnym spôsobom, ako sa novej dani vyhnúť, keďže tá sa vzťahuje na platby prostredníctvom bánk v štátnej mene. „Transakcie s kryptomenami nespadajú pod daň z finančných transakcií, pretože tieto platby sa nevykonávajú v národnej mene a neprebiehajú cez poskytovateľov platobných služieb, ale na blockchainovej sieti,“ vysvetľuje.

Znamená to, že podnikatelia, ktorí začnú využívať kryptomeny, sa môžu vyhnúť plateniu tejto dane? Áno, ale s istými komplikáciami. Ako zdôrazňuje Mačuhová, „každá transakcia vrátane tých s kryptomenami podlieha povinnosti správneho vykazovania a zdaňovania. Porušenie týchto povinností môže mať závažné následky.“

Úskalia zdaňovania kryptomien

Kryptomeny sa pre účtovné a daňové účely považujú za majetok, nie peniaze. To znamená, že každá transakcia musí byť správne ocenená a zdanená. „Hodnota kryptomeny pri nadobudnutí sa preceňuje na reálnu cenu, čiže cenu na verejnom trhu,“ upozorňuje Mačuhová.

Okrem toho Mačuhová vyzdvihla problém straty z predaja kryptoaktív. „Tá sa na daňových účeloch neuznáva. Toto pravidlo sa aplikuje na celkovú pozíciu za celé zdaňovacie obdobie, nie na jednotlivé obchody,“ dodáva.

Stablecoiny – riešenie alebo ďalšia komplikácia?

Stablecoiny, teda kryptomeny naviazané na stabilnú menu, majú špecifické pravidlá. „Pre účtovné účely sa s nimi od roku 2025 bude narábať ako so štandardnými menami,“ uvádza Mačuhová. Problémom však zostáva ich zdaňovanie, ktoré vyžaduje duplicitnú evidenciu pre účtovníctvo a daň z príjmov.

Regulácia a budúcnosť kryptomien

Kryptomeny už čelia prísnejšej regulácii, čo zvyšuje transparentnosť, ale zároveň znižuje anonymitu. Vladimíra Mačuhová dodáva, že regulačné nariadenia, ako je európska smernica DAC 8, zavedú od roku 2026 automatickú výmenu informácií o kryptotransakciách.

„Podnikateľ alebo jednotlivec, ktorý používa kryptomeny, musí vykazovať svoje daňové povinnosti a byť schopný poskytnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,“ pripomína Mačuhová.

Na čo si dať pozor?

Podnikatelia by mali byť obozretní a dôkladne evidovať všetky kryptomenové transakcie. Výber spoľahlivého poskytovateľa služieb, ktorý bude regulovaný v rámci nariadenia MiCA, je ďalším dôležitým krokom.

„Bezpečnostné riziko môže byť výrazné a je ovplyvnené viacerými faktormi, ako je technická zdatnosť používateľa, výber platformy a spôsob uchovávania kryptomeny,“ uzatvára Mačuhová.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto téme, prečítajte si celý článok na portáli Aktuality.sk: Kryptomeny a daň z bankových transakcií.

Zdieľaná ekonomika, najmä v oblasti krátkodobých prenájmov cez platformy ako Airbnb či Booking.com, sa v posledných rokoch teší veľkej popularite. Okrem pohodlného spôsobu, ako zarábať na svojej nehnuteľnosti, však tento typ príjmov prináša aj isté povinnosti. Zdaňovanie týchto príjmov je kľúčovou témou, ktorú by mal každý poskytovateľ dobre poznať, aby sa vyhol daňovým komplikáciám.

Pred nedávnom som vystúpila v reportáži Slovenského rozhlasu, kde som túto tému rozobrala podrobnejšie. Ak sa chcete o téme dozvedieť viac, celý príspevok si môžete vypočuť tu: Link k relácii.

Prečo je dôležité správne zdaňovanie príjmov z ubytovania?

Príjem z ubytovania cez digitálne platformy sa v očiach zákona považuje za zdaniteľný príjem, a preto je povinnosťou každého poskytovateľa tieto príjmy správne vykazovať. S príchodom digitálnych platforiem, ktoré uľahčujú proces prenájmu a rozširujú možnosti, sa zvýšila aj potreba transparentného prístupu k daňovým povinnostiam. Nesprávne vykázanie príjmov môže viesť k pokutám alebo k ďalším problémom s finančným úradom.

Oznamovacia povinnosť digitálnych platforiem

Platformy, ako napríklad Airbnb či Booking.com, teraz musia príslušným daňovým úradom pravidelne nahlasovať údaje o príjmoch svojich používateľov, ktorí cez tieto platformy poskytujú priestory na krátkodobý prenájom / ubytovacie služby. Cieľom je znížiť riziko daňových únikov, keďže poskytovatelia priestorov sú niekedy menej disciplinovaní pri nahlasovaní svojich príjmov z digitálnych platforiem. Platformy preto nahlasujú základné informácie o transakciách, čo daňovým úradom umožňuje lepšie kontrolovať výšku príjmov jednotlivých poskytovateľov.

Aké príjmy je potrebné zdaňovať?

Poskytovatelia musia zdaňovať všetky príjmy, ktoré im vzniknú prostredníctvom digitálnych platforiem, ako sú Airbnb či Booking.com. Tieto príjmy sa vykazujú v daňovom priznaní ako zdaniteľné príjmy. Do základu dane je potrebné zahrnúť nielen príjem z poskytovania priestoru, ale aj ďalšie doplnkové služby, ktoré môžu byť poskytované (napríklad upratovanie či výmena posteľnej bielizne).

Krok za krokom: Ako správne zdaniť príjmy

1. Registrácia na daňovom úrade: Každý, kto poskytuje priestor cez digitálne platformy, by sa mal zaregistrovať na daňovom úrade a požiadať o pridelenie DIČ, ak ho ešte nemá. Zvážiť treba aj živnostenský list, keďže ubytovacie služby je možné považovať za ubytovanie.
2. Evidencia príjmov a výdavkov: Na správny výpočet základu dane je dôležité viesť si presnú evidenciu všetkých príjmov a výdavkov. Medzi výdavky, ktoré si môžete uplatniť, patria napríklad náklady na energie, údržbu či služby spojené s priestorom. Alternatívne je možné pri živnosti použiť paušálne výdavky vo výške 60% príjmov maximálne do sumy 30 000 eur.
3. Správne vykázanie v daňovom priznaní: Príjem z poskytovania priestoru je potrebné správne zahrnúť do daňového priznania. Na Slovensku spadajú tieto príjmy pod príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti.
4. Platba daní a možnosť využitia paušálnych výdavkov: Poskytovatelia majú možnosť uplatniť si paušálne výdavky, čo je vhodné najmä pre tých, ktorí nemajú vysoké prevádzkové náklady. Paušálne výdavky sú v súčasnosti stanovené na 60 % z celkového príjmu. Príjmy podliehajú aj odvodom na zdravotní a prípadne aj sociálne poistenie.
5. Dodržiavanie ďalších pravidiel: Mestá a obce môžu vyžadovať, aby poskytovatelia platili dodatočné poplatky (daň z ubytovania). Preto sa oplatí zistiť, či sa na vás nevzťahujú ďalšie špeciálne predpisy.

Čomu sa vyhnúť: Časté chyby pri zdaňovaní

Pri zdaňovaní príjmov z poskytovania priestoru sa často vyskytujú chyby, ako napríklad nezahrnutie všetkých príjmov, nesprávne vypočítanie základu dane alebo nedostatočná evidencia príjmov a výdavkov. Platia tu tiež iné pravidlá ako pri zdaňovaní príjmov zo štandardného prenájmu, kde napríklad nie je možné uplatniť paušálne výdavky.

Záver

Digitálne platformy umožňujú poskytovateľom zvyšovať svoje príjmy, no zároveň prinášajú aj zodpovednosť v podobe správneho zdaňovania. Ak máte pochybnosti o tom, ako príjmy správne zdaňovať, odporúčam poradiť sa s daňovým odborníkom.

Pre podrobnejšie informácie k tejto téme si môžete vypočuť aj reportáž, kde som túto problematiku rozobrala:

https://slovensko.rtvs.sk/clanky/ekonomika-a-financie/379928/zarobok-cez-digitalne-ubytovacie-platformy